Mesto Veľký Meder s 9 000 obyvateľmi sa nachádza v južnom cípe Západného Slovenska na medzinárodnej autodopravnej trase 10 km od hraničného prechodu v Medveďove. Mesto od 70 -tych rokov sa dostáva do povedomia vďaka termálnemu kúpalisku. Chemické zloženie geotermálnej vody podľa skúseností lekárov má priaznivé účinky na liečenie kĺbových ochorení, chrbtice a svalových únav a celkove prispieva k regenerácii organizmu. Vo Veľkom Mederi bol navŕtaný najhorúcejš prameň termálnej vody na území Slovenske republiky s teplotou 92°C .

Presné údaje o založení mesta neexistujú, ale miesto bolo obývané už v období sťahovania národov a podľa povesti mesto dostalo pomenovanie od Arpádovho vojvodcu Megera, ktorý sa so svojimi ľuďmi usadil na dnešnom Žitnom ostrove. Prvá písomná zmienka o meste je z roku 1268, od kráľa Bélu IV. a to v listine, podľa ktorej je spomenuté ako majetok komárňanského hradného komitátu pod názvom VILLA MEGER.

V roku 1421 kráľ Žigmund vymenil Veľký Meder so Štefanom a Jánom Kanozsaym za iný majetok ale v roku 1460 znovu sa stáva majetkom komárňanského panstva. Písomné dokumenty potvrdzujú, že Veľký Meder mestské privilégiá dostalo 15. decembra 1466 od kráľa Matiaša Hunyadyho zvaného Corvin. Podľa týchto privilégií mesto dostalo právo na usporiadanie troch jarmokov v roku a výkon trestného práva.
Od ďalšieho kráľa Mateja II. dostalo privilégium vo forme oslobodenia obyvateľov od mýta a poplatkov. Mesto bolo postihnuté aj vpádom Turkov. V roku 1702 vypukol požiar, ktorý zničil takmer celé mesto. Vyhorela radnica a bolo zničených veľa vzácnych historických dokumentov. V roku 1710 v meste pustošil mor a v roku 1831 cholera.

V období maďarského národnooslobodzovacieho boja bolo mesto oslabené zásobovaním vojsk a na jeseň roku 1849 opäť vypukla cholera.

Koncom minulého a začiatkom 20. storočia bolo založených niekoľko cechov. Najznámejší bol cech tkáčsky. V roku 1920 fungovala tu aj tlačiareň.

Hrôzy I. svetovej vojny pripomína cintorín srbských vojakov s hromadnými hrobmi. Pamätník obetiam II. svetovej vojny bol odhalený v roku 1991 na námestí Hrdinov.